Keď Mahler stretol Freuda
- Mahler na gauči
- RéžiaFelix O. Adlon,Percy Adlon
- Životopis, dráma, romantika
- 1h 38m
Sigmund Freud sa na obrazovke ako terapeut pre hviezdy fin-de-siècle dobre naťahuje. Minulý rok, ako ho stvárnil vynikajúci Viggo Mortensen, bol Freud spovedníkom Carla Junga vo filme Nebezpečná metóda, ktorého jemný humor bol navrstvený na veľmi ľudských zložitostiach. Teraz v nemeckom filme Mahler na gauči, Freud lieči skladateľa Gustava Mahlera. Tentoraz je Freud skôr šifrou, ale opäť je tu ten prefíkaný humor.
Scény s Karlom Markovicsom ako Freudom sú pretrvávajúcou príťažlivosťou tohto umelecky skomponovaného filmu, orámovaného s estetickou starostlivosťou a bodovaného Mahlerovou hudbou pod vedením dirigenta Salon Esa-Pekka (v spolupráci so Švédskym rozhlasovým symfonickým orchestrom). Freudova prítomnosť vo filme pramení z hravej premisy: Čo sa stalo, keď sa Mahler, trpiaci migrénami týraný neverou svojej manželky, obrátil na Freuda s prosbou o úľavu?
Scény s Freudom a Mahlerom rámujú náš pohľad na viac zdokumentované manželstvo v strede filmu. Mahler (Johannes Silberschneider), jemná, aj keď ovládajúca prítomnosť, je posadnutý svojou mladšou manželkou, Duša (strhujúca Barbara Romaner), samotná skladateľka a slobodný duch. Jej nevera, ako naznačuje Mahlerova terapia, dáva najavo skryté vášne týchto dvoch utrápených duší; ich romantika obsahuje výnimočne osudovú chybu.
Napriek všetkej dráme (a tvorivej filmovej tvorbe) je kríza, ktorú Mahler opisuje, vzdušná. Páni Silberschneider a pani Romaner sú jednoznačne silní herci, no zdá sa, že chýba jadro spontánnosti a ich emócie sa uberajú smerom k melodráme. Freudove scény majú naopak tajomnosť, pohyb, očakávanie a vtip. Niet pochýb, dal som prednosť Mahlerovi na tom gauči.
